Skúšali tu prvé zariadenie pre fotónové pohony. Tu postavili aj prvú medziplanetárnu kozmickú loď Chius-Blesk. Raz priviedol Lachov kurzistov do hangáru a ukázal im fotónovú vesmírnu loď, vlastne už len cisternu, ktorá sa nedávno vrátila z letu. Pol roka lietala v medzihviezdnom priestore v zóne absolútne voľného priestoru. Cisterna, na pozemské pomery ohromne veľká a neforemná, sa dostala od Slnka na vzdialenosť svetelného mesiaca. Všetkých prekvapila jej farba. Povrch vesmírnej lode dostal tyrkysovozelený povlak a lúpal sa, len čo sa ho niekto dotkol. No zariadenie lode — stroje i automatika — boli v poriadku, inak by sa kozmická loď nebola vrátila, ako sa stalo v troch prípadoch z devätnástich letov do zóny ASL. Kurzistov zaujímalo, čo vyvolalo oné zmeny na plášti kozmickej lode. Žiaľ, ani Lachov, ani nikto iný to zatiaľ nevedel.

— Veľmi, veľmi ďaleko od Slnka je čosi, čo ešte nepoznáme, — odpovedal im Lachov. Žilin si vtedy pomyslel, že o niekoľko rokov poletí Chius-Blesk tam, kde je to neznáme čosi.

Smiešne, povedal si Žilin. Mám už na čo spomínať. Napríklad vo štvrtom ročníku som robil zápočtový let na geodetickej rakete a pohonná jednotka prestala pracovať. Musel som núdzovo pristáť na sovchozných poliach pri Novojenisejsku. Chvíľu to trvalo, kým som sa vymotal spomedzi vysokofrekvenčných automatických pluhov a až podvečer som stretol človeka. Bol to telemechanik-operátor. Celú noc sme potom preležali v jeho maringotke, sledujúc červené svetlá pluhov, pohybujúcich sa po tmavom poli. Jeden z nich prešiel v tesnej blízkosti a s jeho monotónnym vrčaním prenikol do maringotky aj zápach spalín. Operátor bol veľmi pohostinný. Ustavične vynukoval jedlom i pitím. Zdá sa, že som toho veselého strýčka nepresvedčil, že kozmonauti nepijú ani kvapku alkoholu. Ráno prišli s transportérom po raketu. Železný Čen mi veľmi vyčítal, že som sa nekatapultoval.

Alebo taká diplomová práca Či-fej Luna, akou bol let na trase SPU-16 — Zem.