
Arkadij a Boris Strugackovci
CESTA NA AMALTEU
© Arkadij Strugackij, Boris Strugackij: Pareň iz preispodnej, Avrora № 11—12, Leningrad 1974; Puť na Amalteju, Molodaja gvardiia, Moskva 1960
© Translation: Jozef Svitek 1976
PROLÓG
Amaltea — piaty najbližší mesiac Jupitera sa otočí okolo svojej osi raz za tridsaťpäť hodín. Okolo Jupitera obehne za dvanásť hodín. Preto každých trinásť hodín a tridsať minút vychádza na Amaltei spoza horizontu Jupiter.
Východ Jupitera je čarokrásny zážitok. Treba sa však zavčasu vyviezť výťahom do najvyššieho poschodia, pod priezračnú pozorovaciu kopulu.
Keď si oči privyknú na tmu, je vidieť ľadovú pláň, z ktorej sa v diaľke dvíha pahorok a na horizonte prechádza do skalného masívu. Nebo je čierne, posiate množstvom jasných, ale netrblietavých hviezd. Ich svetlo sa matne jagá na ľadovej ploche a skalný masív vyzerá ako dlhý čierny tieň na hviezdnej oblohe. Ak sa pozrieš lepšie, rozoznáš obrysy jeho rozoklaných končiarov.
Nízko nad masívom visí niekedy fľakatý kosák Ganymeda alebo striebristý disk Callista či oba odrazu, hoci to sa stáva zriedkavejšie. Vtedy sa od končiarov masívu po jagavom ľade cez celú rovinu rozprestierajú sivé tiene. A keď vyjde nad horizont Slnko, ohnivá, oslepujúca škvrna, rovina zbelasie, tiene sčernajú a na ľade je vidieť každú trhlinku. Tmavé machule na ploche raketodrómu sa ponášajú na ohromné ľadom pokryté bariny. Pohľad na ne vyvoláva dávno zabudnuté asociácie, a chce sa ti zbehnúť dolu, prejsť sa po tenkom ľade, aby si vedel, ako praská pod magnetickými pantofľami, a tvoria sa na ňom vrásky ako na kožke nedávno uvareného mlieka. Pravda, sú čierne.
No skutočná nádhera začína, keď vychádza Jupiter, najmä ak vychádza po východe Slnka. Najskôr sa za končiarmi masívu rozhorí zelená žiara — exosféra gigantickej planéty.
