Zľakol sa, že sa ho opäť zmocňuje nevoľnosť, lebo celá ľavá strana obzoru akoby svetielkovala. Spoza tmavých kontúr stromov prenikala chladná modrastá žiara. Nebola to plápolavá červeň lesného požiaru, ale slabé, plazivé žiarenie. A aj asfaltová cesta pod nohami akoby trochu svetielkovala. Zohol sa a dotkol sa jej: obyčajná cesta. Bol však presvedčený, že asfalt vskutku trochu svetielkuje.

Odrazu sa pristihol, že zúfalo beží po autostráde a v ušiach sa mu rozlieha jeho ťažký, nerovnomerný dupot. Uvedomil si, že v ruke ešte vždy zviera zničenú handrovú bábiku, a zlostne ju zahodil.

Vyškierajúca sa, zlomyseľná spomienka na predchádzajúci život…

A potom zdesene zastal. Nech už je to akokoľvek, ale bábika zároveň dokazuje, že je normálny. A preto ju nesmie zahodiť! Kľakol si do trávy a hmatkal okolo seba, až ju zasa našiel, tmavú škvrnu na svetielkujúcom pozadí. Roztržité jej napchal do brušká vytŕčajúcu plsť, ktorou bola vypchatá.

Opäť vykročil; na beh sa cítil priveľmi vyčerpaný.

Práve keď si začal uvedomovať, že je hladný a naozaj vydesený, zazrel na pravej strane svetlo.

Ved'jetodom!

Divo vykríkol, a hoci mu nikto neodpovedal, dom tam skutočne stál, prvá iskierka reality v posledných hrozných, neskutočných hodinách. Zišiel z cesty a rozbehol sa krížom cez priekopu, pomedzi stromy a krovie a prebehol cez potok.

Zvláštne! Ešte aj potok akoby fosforeskoval! Zaregistroval to však len mimovoľne.

Dobehol k domu, vystrel ruky a nahmatal tvrdý biely povrch. Neboli to tehly, kameň ani drevo; múr vyzeral skôr ako z dajakého hrubého, pevného porcelánu, no v tej chvíli mu to bolo celkom jedno. Hľadal len dvere, a keď ich konečne objavil a nenašiel zvonec, začal do nich kopať a vykrikovať ako zmyslov zbavený.

Vnútri čosi zašuchotalo a začul túžobne očakávaný zvuk ľudského hlasu. Opäť vykríkol. „Hej, vy tam!“

Ozvalo sa slabé, tlmené zabzučanie a dvere sa otvorili. Zjavila sa v nich žena s vyľakaným výrazom v očiach. Bola vysoká a šľachovitá. Za ňou stál chudý muž v montérkach š tvrdými črtami v tvári… Nie, neboli to montérky. Niečo také Schwartz ešte nevidel, no vyzeralo to ako pracovné šaty.