Preložil Viliam Bartošovič

Bratislava, Smena, 1986

— Je to strašné, Harry! — len toľko vládala prevravieť Mary Stremová, radistka amerického raketoplánu Prosperity.

Harry Wood, mladý vedec astrobotanik a druhý letec raketoplánu, mimoriadne nadaný, s veľkými okuliarmi, večne zamyslený a roztržitý, nevedel, čo má povedať. Správu vyslal havarijný automat z vedúceho sovietskeho hviezdoletu Túžba, nazvaného tak na počesť desiatej umelej planéty, ktorú vybudovali sovietski ľudia.

Harrymu čosi zvieralo hrdlo, sklá okuliarov sa mu znezrady zarosili. Začal si ich utierať, pričom rozpačito žmurkal krátkozrakými očami. V obave že Allan Kern, veliteľ americkej časti výpravy, si všimne jeho stav, rýchle sa posadil do kresla vedľa Mary a pritiahol si pred seba časopis s fotografiami troch vynikajúcich medziplanetárnych letcov nezvestného sovietskeho hviezdoletu.

Dvaja muži a jedna žena…

Harry Wood sa obrátil a podal veliteľovi rádiogram z havarijného automatu.

Kern, muž s úzkou tvárou a hlboko vpadnutými očami, sa zamračil:

— Je to veľmi zlé. Prosím vás, slečna Stremová, aby ste čo najrýchlejšie odoslali veliteľovi Bogatyriovovi sústrastný telegram.

— Je to strašné, — zašepkala opäť Mary. — Náraz meteoru a… — Odvrátila sa.

— Havarijný automat spoľahlivo odvysielal poslednú správu, — podotkol Kern.

— O zániku hviezdoletu Túžba, — trpko doložil Harry Wood.

— Žiaľ, nielen o jeho zániku, ale aj o konci našej túžby pristáť na Venuši, — povedal podráždene Kern a odišiel do kabíny letcov.

— Zaplatiť životom za to, aby sa zistilo, či existuje život na iných planétach… — poznamenala Mary.

— Ako prvý to urobil Giordano Bruno, Mary… Mohol zostúpiť z hranice inkvizície na námestí Kvetov v Ríme, stačilo, aby povedal, že na iných planétach niet života, že okrem Zeme nie sú nikde rozumné bytosti…