— Obávaš sa, že zahynieme?

— Som o tom hlboko presvedčený, — odpovedal Dobrov.

— Ľudia v staroveku preplávali Tichý oceán na pltiach a my máme dokonalý obojživelný čln… — zamiešal sa do rozhovoru Aľoša Petrovič Popov.

— Tak teda vyrazíme, — povedal Iľja Jurievič.

Bogatyriov sa posadil dopredu, Dobrov dozadu ku kormidlu, Aľoša sedel v strede.

Dobrov uviedol do činnosti čerpadlá vzduchu. Čln zvíril piesok medzi kamením a vrhol sa v ústrety obrovským vlnám. Hneď prvá z nich zaliala astronautov a vyhodila čln na svoj chrbát. Hnali sa závratnou rýchlosťou. Dobrov viedol čln perfektne. Breh s čiernymi skalami, na ktoré mohli naraziť, sa rýchle strácal. Vlny však boli čoraz hroznejšie a vietor čoraz silnejší.

— Trinásť ballov, chlapci, trinásť! — veselo zvolal Iľja Jurievič. — Na Zemi je najviac dvanásť ballov…

Búrka silnela. Čln poletoval ako bezmocná škrupinka na chrbtoch vĺn, astronauti sa museli držať zo všetkých síl jeho okraja, aby nevyleteli.

— Azda predsa len preplávame, — povedal Dobrov.

Aľoša Petrovič bol hneď od začiatku presvedčený, že cez prieliv sa dostanú a prídu na druhý breh, kde stihlo Američanov nešťastie. Všemožne sa usiloval zazrieť druhý breh, ale namiesto neho zbadal na oblohe čudné, rýchle letiace mračno. Vlastným očiam neveril…

— Iľja Jurievič, čo to letí pred nami? Bogatyriov priložil k otvorom na kukle dlaň a potom siahol rýchle po vankúši.

— Je to zlé, chlapci…

Na oblohe letel akýsi netvor. Oblúkovite prehnutými krídlami s dlhými pazúrmi na koncoch by zakryl veľkú loď. Bielym bruchom sa len len nedotýkal spenených vĺn. Do roztvoreného zubatého otvoru, by vošiel celý čln. Iba na Venuši, v hustom ovzduší a v stálych uragánoch, mohol lietať taký obrovský jašter …

Bogatyriov vzal pušku. Jašter letel priamo nad čln. Vpálil mu do brucha dávku reaktívnych nábojov. V tej chvíli strelil i Aľoša a zasiahol odporného dravca do otvorených úst. Jašter zrúkol od bolesti a prudko vyletel hore. Nato sa spustil dolu a otvoril svoju strašnú papuľu priamo ľudom nad hlavami.