Ešte predtým však nadviaže spojenie so Zemou.

Mary už dávno nehovorila so štábom kozmickej výpravy. Na páske bolo zaznamenaných čoraz viac znepokojených výziev, ale ona im nevenovala pozornosť. Teraz sa rozborila, že podá obšírnejšie hlásenie. Je to jej povinnosť. Posledná povinnosť, kým sa zmení na meteor…

Začala manipulovať s prístrojmi. Začula Zem, ale nebol to hlas plukovníka zo štíhli kozmickej výpravy, lež známa, prekrásna pieseň. Vysielala ju vysielačka štábu. Ktosi ju venoval práve jej, akoby tušil jej zúfalstvo.

Potom vysielačka štábu volala Mary Stremovú. Mary odpovedala. Počuli ju. A tak sa dozvedela, že celá Zem smúti nad tragickou smrťou jej priateľov na Venuši.

Americký štáb vydal rozkaz: Prosperity opustí oblasť Venuše, Mary Stremová, jediný živý účastník výpravy, sa vráti do USA, kde ju privítajú ako národnú hrdinku…

Mary sa prechádzala po kabíne raketoplánu. Potom napísala hlásenie pre štáb. Ďakuje za pocty, ale chce, aby ju stihol osud ostatných členov výpravy. Prosí všetkých, aby jej odpustili.

Mary správu hneď neodoslala. Chcela, aby ju namiesto nej vyslali prístroje, len čo zmizne s raketoplánom v červených mračnách. Už uchopila páky, no ešte — zaváhala.

Prečo vôbec nadviazala spojenie so Zemou? Nemala počuť prekrásnu pieseň… Učarovala jej…

Mary Stremovej sa začala zmocňovať vzrušujúca predstava letu na Zem. Vari nedokáže podniknúť tú cestu sama?

Zaumienila si, že to musí dokázať! Áno, musí to dokázať!

Ešte chvíľka a raketoplán Prosperity zmizne v čiernych hĺbkach vesmíru.

Vidina

Traja astronauti s obojživelným člnom sa potopili na dno mora, obleky z poddajnej plastickej látky a dýchacie prístroje im výborne poslúžili ako potápačské skafandre.

Znezrady sa stratili jeden druhému z dohľadu. Aľošovi Petrovičovi prišlo akosi úzko. Keď sa napokon dostal na mäkký íl, poobzeral sa naokolo.