— To nie je pravdepodobné! — zvolal Harry. — Kde sú potom Marťania, čo sa presťahovali na Venušu? Vari všetci zahynuli?
— Možno… Nevedeli presťahovať priemysel, na ktorom bola založená ich civilizácia na Marse. Spočiatku ešte udržiavali styky, ale za tisícročia… Možno, že presídlenci v nových podmienkach zdiveli a začínali od začiatku, od ranej doby kamennej…
— Aké stopy zanechali však Marťania na Venuši? — spýtal sa nedočkavo Aľoša Petrovič Popov. — Akiste tu takisto boli, lebo sme videli vodou zatopené osady a napokon aj kozmickú loď…
— Neviem, Aľoša, či sa tu usadili na dlhšie, ale určite tu boli…
Návrat
Uragán bol čoraz silnejší a silnejší, keď zastal obojživelný čln pri hviezdolete Rozum. Prvý z neho vyskočil Harry Wood.
— Dovoľte, páni… tak rád by som ju počul…
— Pochopiteľne, — usmial sa Iľja Jurievič, — musíme sa poďakovať milej Mary za to, že na nás tak obetavo čakala…
Rýchle vystúpili po schodíkoch ku dverám hviezdoletu.
Všetci sa tešili, len Aľoša Petrovič bol smutný. Pozeral nešťastne vôkol seba, bol celkom zúfalý, že prišiel čas návratu.
— Iľja, zle je, — vystrčil z hviezdoletu hlavu Dobrov. — Rýchle čítajte odkaz od Márie. Raketoplán Prosperity odišiel…
Všetci vzrušene počúvali hlas Mary, oznamujúci, že musí splniť rozkaz štábu vesmírnej výpravy a vrátiť sa na Zem…
— To nie je možné, — zašepkal bledý Harry. — Musíme zaraz podať správu na Zem…
Bogatyriov ticho povedal:
— Žiaľ, vrchné vrstvy ovzdušia neprepúšťajú rádiové vlna, a preto nie je možné nadviazať z povrchu planéty spojenie so Zemou…
Z prístroja sa opäť ozval hlas Mary:
— Nemám síl odletieť… Rozhodla som sa urobiť posledný okruh okolo Venuše. Ach, koľko ráz som ju už obletela od vtedy, čo všetci zahynuli…
V prístroji čosi zachrapčalo.
— Odletela, — povedal odmerane Dobrov.