— Žartujete, profesor? Pred sto miliónmi rokov?

— Aľoša, ukáž, čo si našiel…

Ohromení Američania si prezerali záhadní sošku a súčasne sa podchvíľou pozerali úkosom na stenu so železnými vežami.

— Zdá sa, že viete ešte o niečom, — povedal Kern, — čo má priamy vzťah k Zemi…

— Máte pravdu, Allan.

— Dovoľ, Iľja, aby som odlúpol kúsok kovu zo steny.

Dobrov a Wood vylomili kus kovovej konštrukcie. Kov bol dlhé stáročia dobre konzervovaný pred škodlivými vplyvmi v skamenenom sopečnom popole.

— Akiste poznáte, priatelia, názor sovietskeho astronóma Sklovského o umelom pôvode obežníc Marsu, — začal slávnostným hlasom Bogatyriov.

— Áno, — prisvedčil Kern, — hovorí o zaniknutej civilizácii Marťanov, ktorí vybudovali kozmické mestá.

— Myslíte, že celkom zaniknutej? — spýtal sa Iľja Jurievič. — Lepšie by bolo vari povedať „zanikajúcej“. Mars, ktorý je menší ako Zem alebo Venuša, nemohol zadržať dostatok vodných pár. Marťania museli vyriešiť otázku života potomkov. Mali dve možnosti: alebo preniknúť do vnútra planéty, vybudovať jaskyne s umelým ovzduším a „podzemným poľnohospodárstvom“ a zariadiť si život s perspektívou, že nikdy neuvidia slnko a hviezdy. Alebo sa presťahovať na susedné, nescivilizované planéty, teda na Venušu a na Zem. Myslím, že vyspelá civilizácia Marťanov nemusela zaniknúť. Ti z nich, čo sa dostali pod povrch planéty, žijú možno dosiaľ. Pravda, za milióny rokov sa museli vplyvom prostredia zmeniť.

— A druhá časť si vybudovala kozmické mestá, umelé obežnice a medziplanetárne stanice, ktoré slúžili na prestupovanie pri hromadnom sťahovaní na susedné planéty, — doložil Aľoša Petrovič Popov.

— Máš pravdu, Aľoša, je veľmi pravdepodobné, že to bolo tak. Bolo to veľké sťahovanie vo vesmíre. Preň bolo potrebné vybudovať prestupné stanice: umelé mesiace Phobos a Deimos.