Bolo to zo päť kilometrov a normalizované inštrukcie službukonajúcemu kategoricky zakazujú vzdialiť sa od kozmickej lode viac ako na sto metrov. Za iných okolností by ma iste veľmi pokúšalo riskovať a porušiť predpis. Lenže tu nie. Tu som sa mohol vzdialiť na päť kilometrov alebo i na stodvadsať a nič by sa nestalo ani mne, ani mojej lodi, ani desiatkam iných lodí, umiestených na všetkých klimatických pásmach planéty na juh odo mňa. Z tohto zakrpateného porastu nevyskočí krvilačná obluda a nevrhne sa na mňa — tu nie sú nijaké obludy. Z oceánu sa nedoženie zúrivý tajfún, nenadvihne loď a nehodí ju na pošmúrne bralá — tu nezaznamenali ani tajfúny, ani iné zemetrasenia. Tu veru nedôjde zo základne súrna výzva, v ktorej sa vyhlasuje biologický poplach: tu nemôže byť biologický poplach, lebo tu nie sú ani vírusy, ani baktérie, nebezpečné pre mnohobunkové tvory. Na tejto planéte nie je nič okrem oceána, skál a zakrpatených stromov. Tu nie je zaujímavé porušovať predpisy.

No nie je zaujímavé ani dodržiavať ich. Na hociktorej poriadnej biologicky aktívnej planéte by som figu borovú postával takto s rukami vo vreckách, a to na tretí deň po pristátí. Lietal by som teraz ako blázon. Nastaviť a uviesť do činnosti strážcu-prieskumníka a každých dvadsaťštyri hodín kontrolovať jeho nastavenie. Zorganizovať okolo kozmickej lode i okolo staveniska Pásmo absolútnej biologickej bezpečnosti. Zabezpečiť Pásmo pred útokom spod povrchu planéty. Každé dve hodiny prekontrolovať a vymeniť filtre — vonkajšie palubné, vnútorné palubné a osobné. Zriadiť pohrebište na zahrabanie všetkých odpadkov, okrem iného i na použité filtre. Každé štyri hodiny sterilizovať, asanovať a dezaktivovať riadiace systémy kybernetických mechanizmov. Kontrolovať informácie robotov zdravotníckej služby, vypustených za hranice PABB. No a rozličné ďalšie drobnosti, ako sú meteorologické sondy, seizmický prieskum, speleologické nebezpečenstvo, tajfúny, lavíny, sutinové povodne, krasové poklesy, lesné požiare, výbuchy sopiek…