Kern urobil potrebné opatrenia. Napustil do krídiel tekuté hélium.

Hydroplán letel ako v horúcom mlieku. Brzdil ho iba odpor vzduchu, kabína sa nápadne zahrievala, hoci bola chladená tekutým héliom. Kern s Woodom mali oblečené skafandre, preto im nebolo horúco, a robot — ten bol voči teplu celkom odolný.

Harry zatúžil znovu vidieť červené mračná. Myslel, že čoskoro zbadá pod nimi pevninu s rastlinami.

Pevnina sa však nezjavovala. Odrazu sa zablýskalo. Znovu blesk — veľmi blízko. Hydroplánom to otriaslo. Od stáleho blýskania bolo v kabíne svetlo, takmer ako vo dne, hoci prechádzali čiernou hmlovinou.

Hydroplán klesal do bezodnej hĺbky.

— Dočerta! — zvolal Kern, keď vybral stroj zo vzdušnej diery. — Priveľmi som sa spoliehal na svoje schopnosti. John, zaujmite svoje miesto pri riadiacom pulte! Prepínam vás na autopilota!

Robot sa poslušne posadil na miesto letca.

Počasie sa rozbesnilo. Hydroplánom zmietali divé prúdy… Harry zbadal nad hlavou červené kruhy.

Rastlinstvo Venuše!

Robot vyrovnal hydroplán.

Besný uragán donášal množstvo sopečného popola… Harry sa pokúšal rozoznať skladbu lesného porastu, čo sa ťahal sťa pestrá stuha kúsok pod nimi. Čo to má však znamenať? Poniektoré stromy lietali…! Poletovali nad vrcholcami obrovských prasličiek ako neforemné vrtuľníky z cudzej planéty, prispôsobené preletom z miesta na miesto v podmienkach večných búrok.

Znezrady sa zjavila pod nimi čistinka a na je jej okraji čosi kovovolesklé. Akiste to je ruská kozmická loď Rozum…

Železný John hlásil:

— Rýchlosť vetra je stodvadsaťtri míľ za hodinu. Ak pristaneme, môže sa dačo poškodiť…

Hviezdolet pokračoval ďalej.

Búrka neprestávala. Niesla obrovské rastliny aj s koreňmi a mračná popola s pleskom. Hnala hydroplán k vrcholcom stromov a hrozilo, že ho roztriešti. Vtedy sa zjavili pod nimi vlny… Narážali s rachotom na pobrežie.