Veliteľ výpravy Bogatyriov dostal od Mary Stremovej z raketoplánu Prosperity už niekoľko stručných a naliehavých správ, že Američania sú nezvestní.

Zlomený obrovskými stratami, aké mala vesmírna výprava, chodil bez záujmu okolo hviezdoletu.

Bola to čudná krajina: slnko tu nikdy nevyzrelo spoza mračien… Ako veľa museli zaplatiť, aby sa o tom presvedčili na vlastné oči…

Palubný inžinier Dobrov pripravoval hviezdolet na štart. Bogatyriov nemal námietky. Úlohu, ktorú dostali na Zemi, splnili: odhalili záhadu večnej oblačnosti Venuše, zistili stupeň jej vývoja, preskúmali rádioaktivitu pôdy, výskyt vzácnych nerastov a existenciu rastlín pravekých pozemských foriem… Najdôležitejšie však bolo, že sa presvedčili, že na tejto planéte večných búrok možno pristáť. Ďalším prieskumom sa budú zaoberať iné, väčšie výpravy, prvý prieskum sa skončil.

Bola to pravda, ale Aľoša Popov sa s tým nechcel zmieriť. Stále ho čosi lákalo do záhadných porastov.

— Bohatierska príroda, Iľja Jurievič len sa pozrite na tie velikány, — jasal mladý vedec a podchvíľou stlačil spúšť fotoaparátu. — Necháme lesy bez povšimnutia nenazrieme do nich a nepozrieme sa, či v nich nežijú rozumné bytosti?

Bogatyriov už Aľošu ani nepočúval, ale robil všetko, aby sa od neho nevzdialil. Zrazu však upútal jeho pozornosť neznámy nerast, a keď sa potom obzrel, divže neomdlel: Aľoša stál pred ním bez kukly a dýchal vzduch cudzej planéty…! Bogatyriov zaťal päste, Aľoša odskočil a zasmial sa: