Rozľahol sa zúfalý rev: jašter klesol do blata. Bogatyriov stačil vziať kameru a urobiť zopár snímok.
V diaľke nad lesom poletovali s roztiahnutými krídlami neznáme tvory.
Víchrica silnela. Zranený jašter precitol, pohol krídlami a odplazil sa od mŕtveho nepriateľa. Potom nastavil krídlo prudkému vetru, nadskočil a vzniesol sa.
Aľoša sa už preberal z omráčenia.
— Čo je to?
— Teraz už nič, — povedal zamyslene Bogatyriov, — ale zvuk, čo sme počuli, usmrcuje. Teraz si natiahnite kukly… Opatrnosti nie je nikdy dosť…
Vesmírna horúčka
Keď sa prihnala búrka a okolo Američanov začali rachotiť hromy, robot oznámil:
— Som v nebezpečenstve. Potrebujem prístrešie.
— Správne, — súhlasil Kern. — Škoda, že na tejto planéte doposiaľ nezačali s výstavbou skladov alebo garáží…
Američania mali šťastie, lebo našli jaskyňu, uchýlili sa do nej pred strašnou búrkou.
— Nemali sme si skladať kukly, — poznamenal Kern.
— Nevyplatí sa ich dávať opäť na hlavu, aspoň nám uschnú vlasy, — usmial sa Harry. — Budeme sa celkom ponášať na obyvateľov Venuše…
— Obávam sa, že tu zaviazneme do konca života.
— Neveríte, že sa dostaneme k Rusom?
Kern sa šibalsky usmial:
— Železný John vyrátal, aké máme vyhliadky…
— Jeho výpočty sú správne iba vtedy, ak nám nejdú Rusi na pomoc, — povedal zamyslene Harry.
Kern sa rozosmial:
— Nezosmiešňujte sa, Wood! Železný John nám prezradí, či by tak mohli konať astronauti…
— Áno, ale beriete do úvahy, že tí astronauti sú Rusi a akiste aj komunisti? — spýtal sa Harry. — Rusi boli vždy a komukoľvek ochotní pomôcť. Spomeňte si napríklad na belgické lietadlo, čo havarovalo v Antarktíde…
Búrka prestala.