Škála zvukov v praskote vzdušných výbojov bola široká, no Aľoša nevedel v nej nájsť vytúžené pozdravy.

Kozmická loď Rozum prenikla do ružového mračna, ktoré letelo popri jeho oblokoch. Dobrov zapojil brzdiace zariadenie.

Allan Kern oznámil, že očakáva správy o úspešnom pristátí a údaje potrebné pre štart hydroplánu.

V kabíne bolo čoraz teplejšie.

V slúchadlách zovšadiaľ počuli praskot…

Červené pásy mračien za oblokom zmizli. Dolu bolo vidieť zasnežené polia, kopce ako z vaty, hory sťa z cukru. Zhora prenikalo — ako cez svetelný filter — obrovské červené slnko.

Čoskoro zistili, že nevidia planétu, ale len ďalšiu vrstvu mračien. Za oblokmi leteli prúdy bielych pásov. Dobrov pribrzdil. V kabíne sa citeľne ochladilo.

Iľja Jurievič študoval údaje analyzátorov. Zistil z nich, že prešli cez pásmo jedovatých čpavkových mračien. Venuša má v ovzduší veľa dusíka, kysličníka uhličitého, je ho tam oveľa viac ako na Zemi. Kyslíka je však málo… Čo ich čaká nižšie?

Hviezdolet sa vynoril z vrstvy bielych mračien. A vtom sa doň oprel hurikán. Tak ním zalomcoval, akoby dakto spustil odrazu bočné dýzy. Dobrov sa sotva udržal na nohách. Aľošu hodil náraz ku stene.

Bogatyriov uchopil páky pevne do rúk a nato pokrútil hlavou, lebo si pomyslel na Američanov, ktorí chcú preniknúť týmto ovzduším hydroplánom.

Aľoša sa držal oboma rukami rámu iluminátora a pozeral dolu. Videl ďalšiu vrstvu červených mračien… Červených a strieborných, pevne k sebe priliehajúcich, výrazne ohraničených… Veď to nie sú vôbec mračná! To je povrch planéty! Pevnina, červená pevnina… pôda pokrytá červenkastými rastlinami! Hej, Harry Wood, počuješ nás? Tie tvoje vytúžené rastliny sú červené! Práve tak si ich predstavoval tvoj učiteľ Gavril Tichov! A to strieborné — to sú moria… Voda je v nich strieborná. Aspoň tak vyzerá zhora…