Marina Kimova neprichádzala. To nie je možné, že by mu sľúbila schôdzku len preto, aby sa ho zbavila.

Čierny mních s kapucňou stiahnutou nízko do tváre pristúpil k Pavly-šovi a prihovoril sa mu:

— Sláva, ty si ma nespoznal?

— Bauer! — zvolal Pavlyš. — No pravdaže, Gleb Bauer. Čo tu robíš, starigáň? Dávno si sa utiahol do kláštora?

— Nerúhaj sa, syn môj, — pokarhal ho Gleb. — Aj keď boh neexistuje, som jeho predstaviteľom na Mesiaci.

— Tancujete, mních? — spýtala sa panovačne žena v šupinatom odeve rusalky. — Nepočuli ste, že vyhlásili dámsku volenku?

— S radosťou prijímam vaše pozvanie, — povedal Bauer. — Len prosím, aby ste ma zbytočne neuvádzali do pokušenia.

— To sa ešte uvidí, — povedala rusalka.

— Sláva, neodíď! — zvolal Bauer a už ho rusalka ťahala preč.

Mušketieri prigúľali sud s jablčným vínom a pozývali záujemcov k stolom. Bauerovi vyčnievala hlava ponad tanečníkov. Alchymista v plášti s nalepenými fóliovými hviezdami vyskočil na pódium a začal spievať. Vedľa ktosi zapálil bengálsky oheň.

Marina ešte vždy neprichádzala.

Pavlyš sa rozhodol čakať až do konca. Niekedy vedel byť veľmi tvrdohlavý. Marina priletela sem, aby sa stretla s kapitánom Aristotela. Ale on ju nechcel vidieť a nedovolil ani posádke, aby zostala na karnevale. Krutý človek, alebo veľmi urazený. Musí sa Bauera spýtať, ako sa volá. Bauer všetkých pozná. Aj Salias čosi vie, ale nechce o tom hovoriť. Nič to, prinútim ho povedať pravdu, až budeme sami v izbe.

Pavlyš sa rozhodol vrátiť k schodišťu a tam počkať na Marinu. Po niekoľkých krokoch sa obzrel a zbadal, že Bauer sa vrátil k pódiu a vrtí hlavou na všetky strany, iste ho hľadá. Pretisol sa k nemu nízky tučniak s čiernymi myšacími očkami, stúpol si na prsty a naliehavo, vážne mu čosi húdol. Bauer napokon zbadal Pavlyša a zdvihol ruku, volal ho k sebe. Pavlyš znova preletel pohľadom po tanečníkoch. Popolušku nevidel.